Recenzie na Starý historický cintorín v Kežmarku. (Kostol) v Kežmarok (Prešovský).
Starý historický cintorín v Kežmarku
Toporcerova 880, 060 01 Kežmarok, Slovensko
Popis
Informácie o Starý historický cintorín v Kežmarku, Kostol v Kežmarok (Prešovský)
Tu môžete vidieť polohu, otváracie hodiny, obľúbené časy, kontakt, fotografie a reálne recenzie vykonané používateľmi.
Toto miesto má dobré recenzie, to znamená, že so svojimi zákazníkmi zaobchádzajú dobre a vy sa budete s ich službami cítiť skvele, odporúčame na 100%!
Mapa
Recenzie Starý historický cintorín v Kežmarku
P.V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb, a tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov, a to na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk ostal v Kežmarku až do začiatku 20. storočia.
Záujem pozostalých
Miesto posledného odpočinku blízkych zaujíma ľudí čoraz viac. Zo zamestnancov pohrebných služieb sa tak stávajú sprievodcovia po pamätníkoch a znalci známych i neznámych osobností mesta. „Začiatkom tohto roku mi na firemné číslo volal chlap, ktorý sa ma ruským jazykom spýtal, kde leží Čižmar. Zhodou okolností som to vtedy vedel a pamätal som si, lebo pamätník padlých vo vojne čistíme pravidelne a v azbuke je tam len jeden pomník ruského vojaka, ktorým je práve Čižmar. Moja ruština už nie je taká, ako kedysi, no podarilo sa mi ho navigovať k zadnej bráne. Po chvíli mi volal znova s poďakovaním, že sa mu to podarilo nájsť,“ zaspomínal na netradičný telefonát Ján Dziak, pracovník Pohrebných a cintorínskych služieb mesta Kežmarok. Na druhý deň po telefonáte našiel na tomto hrobe položenú sviecu a kvetinové srdce.
Cintorínu sa však nevyhli ani vandali. Pokúsili sa ukradnúť bustu historika a farára Alojza Miškoviča, ktorý sa ako historik zameral na obdobie včasného feudalizmu, národné obrodenie a dejiny spisovnej slovenčiny. Z oblasti literárnej histórie doplnil poznatky o viacerých slovenských kultúrnych dejateľoch.
Pohrebné rituály v islame
Okrem katolíkov a evanjelikov sa na historickom cintoríne nachádza aj hrob moslima. „V Kežmarku doposiaľ nemáme požiadavky na špecifickú orientáciu či vyhotovenie hrobu. Cirkvi v našom meste pochovávajú podľa zaužívaných pravidiel, avšak vo väčších mestách je problém s miestom posledného odpočinku pre moslimov, keďže v tomto náboženstve sú pravidlá pre pochovávanie prísnejšie,“ povedal Dziak. Pohrebné rituály moslimov prebiehajú v súlade s islamským zákonom. Telo zosnulého príbuzní starostlivo umyjú, osušia, zabalia do bielych plachiet a uložia do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku, rodisko Proroka Mohameda. Islam nedovoľuje akékoľvek konzervácie tela, kremáciu, a dokonca ani používanie rakiev. V Kežmarku tento hrob označuje kamenný turban a tabuľa, na ktorej epitaf je však napísaný na východ, čiže tvárou k Mekke.
Láska až za hrob
Neďaleko hrobu farára Miškoviča odpočíva námorník József a dcéra bohatého priemyselníka Gizela. Príbeh zakázanej lásky, ktorá dohnala mladý pár k samovražde, otriasol Kežmarkom 24. augusta 1895, keď si na život siahol 21-ročný József Bescák a 17-ročná Gizella Vermes. „Raz prišla jedna staršia pani platiť za hrobové miesta a vysvetľovala kolegyni, že to bol mladý párik, ktorý prišiel z Maďarska. On bol, myslím, chudobný a ona bohatá a rodina im bránila sa zosobášiť, a tak prišli pod Tatry, kde údajne spáchali samovraždu. Pomníky dala tá istá pani opraviť na vlastné náklady, lebo ako malá si pamätala, že na to miesto s mamou chodili páliť sviece,“ povedal Dziak. Na náhrobku nájdeme nápis v maďarčine: „Pokoj na ich popol. Postavili milujúci rodičia, obyvatelia Pápa.“ Dnes si už nik nepamätá na tváre zamilovanej dvojice, ich pamiatka však na mestskom cintoríne v Kežmarku ostane navždy.
Štefan Kuric, Ondrej Miškovič
J.Počas sviatku všetkých svätých je toto asi najkrašie miesto v Kežmarku ;)
J.Na historickom cintoríne nájdete veľa cenných umeleckých pomníkov. Kežmarský historický cintorín je zapísaný v zozname pamiatok. Prvé cintoríny boli pri kostoloch. Postupom času sa však začalo pochovávať mimo mesta. V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb – a tak vznikol roku1674 dnešný cintorín. Najstarší kamenný epitaf je z r. 1691 a patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi. Už od vchodu vidieť hrobku z roku 1709. Sú v nej kamenné epitafy popravených kežmarských predstaviteľov Jakuba Kraya a Martina Lányho - kameň ich tretieho druha Šebastiána Toportzera sa nezachoval. Všetci traja boli popravení roku 1709 po dobytí mesta cisárskym vojskom. Nájdete tu aj poslené miesta odpčinku významných osobnosti napríklad dr. Vojtech Alexander, priekopník röntgenológie v Uhorsku s rodinou, profesori lýcea a gymnázia Fridrich Scholcz, Jozef Dlhányi, Štefan Palcsó, Hugo Stenczel atď., zakladateľ Karpatského spolku Anton Döller, historici Dávid Kuntz, Štefan Linberger, Alojz Miškovič, zakladateľ kežmarského peňažníctva a požiarnictva Július Demiány a ďalší.
J.krásne prostredie. ...
b.Pecka
J.krásne miesto:)
S.Zaujimave prostredie
T.
M.
B.Kontakt
Fotografie
