Recenzie na Szapáryovský kaštieľ. (Múzeum) v Považská Bystrica (Trenčiansky).

Szapáryovský kaštieľ

17 Recenzie

17 Komentáre

Múzeum

Pamiatka

Považské Podhradie 5, 017 04 Považská Bystrica-Považské Podhradie, Slovensko

Zobraziť všetky komentáre

Popis Mapa Recenzie Kontakt Fotografie

Popis

Informácie o Szapáryovský kaštieľ, Múzeum v Považská Bystrica (Trenčiansky)

Tu môžete vidieť polohu, otváracie hodiny, obľúbené časy, kontakt, fotografie a reálne recenzie vykonané používateľmi.

Toto miesto má dobré recenzie, to znamená, že so svojimi zákazníkmi zaobchádzajú dobre a vy sa budete s ich službami cítiť skvele, odporúčame na 100%!

Mapa

Recenzie Szapáryovský kaštieľ

Kaštieľ Považské Podhradie. Nádherný veľký kaštieľ, ktorý chátra. Bude ho škoda. Zaslúžil by si obnovu.

Kaštieľ je veľmi schátraný, inak by to bola pekná kultúrna pamiatka ,blízko štátnej cesty pod hradom

Bolo výborné keby sa zrekonštruoval, bola by to vynikajúca historická , kultúrna pamiatka a turistická zaujímavosť .

Kaštieľ stojí rovno pod hradným bralom Považského hradu. Už na prvý pohľad je vidieť , že časy jeho dávnej slávy sú veľmi vzdialené, nakoľko jeho súčasný stav možno bez preháňania označiť za ruinu, ktorá sa bez ďalšej technickej obnovy za krátky čas rozpadne. Objekt je zamknutý a verejnosti nie je prístupný. Kaštieľ bol postavený pravdepodobne v roku 1676. Prvým majiteľom, o ktorom hovorí kronika mesta Považská Bystrica, bol rod Balassovcov. Vo vnútri kaštieľa bola kaplnka, ktorá slúžila pre bohoslužby, na ktorých sa zúčastňoval i ľud z Považského Podhradia. Najväčší rozkvet zaznamenal kaštieľ, keď bol majetkom rodiny Szapáry. Pod hradom sa rozprestieral veľkolepý anglický park, ktorý sa postupne smerom proti prúdu Váhu, ako kopce ustupovali od brehov, zväčšoval. Dnes z neho zásluhou zubu času a nemilosrdných ľudských rúk nezostalo nič. V parku priamo pri kaštieli rástol i jeden zvláštny strom, na ktorom rástol tzv. „svätojánsky chlieb“. Bol to neobyčajný strom s názvom Gledícia trojtŕňová, ktorá dorastá až do výšky 30 metrov a pochádza zo Severnej Ameriky. Je typický aj tým, že na ňom rastú 30-40 cm dlhé a 3 cm široké červenohnedé struky, ktoré sa pri dozretí špirálovite stáčajú. Je typický tým, že má na konároch trojdielny tŕň, až 10 cm dlhý. V rokoch 1712 a 1832 vypukli v Bystrici veľké požiare, pri ktorých zahynulo 20 ľudí a zhorelo veľa dokumentov z tohto obdobia. Týka sa to aj dokumentácie vzťahujúcej sa na kaštieľ . Poslednou majiteľkou oboch kaštieľov pred 1. svetovou vojnou bola do roku 1918 barónka Popperová, ktorá dala opraviť aj starší burg s úmyslom, že v ňom zriadi lovecký zámok. Búrlivé časy vojny však nedovolili opravu úplne dokončiť. Ukončenie vojny v roku 1918 prinieslo zánik Rakúsko – Uhorskej monarchie, čo bolo príčinou, že majitelia ušli do cudziny a obidva kaštiele zostali bez gazdov. Dňa 4. novembra 1918 sa dohnala ku spodnému kaštieľu lavína rozzúrených, po rabovaní túžiacich ľudí, z ktorých veľká väčšina bola z Papradna, Brvnišťa a Stupného. K nim sa pridalo i veľa obyvateľov z Podhradia. Brány a vchodové dvere boli násilím vypáčené hrubými brvnami, rozvášnený dav vtrhol do kaštieľa a ničil a rozbíjal čo mu prišlo pod ruky. Mnohé veci, medzi nimi i knihy, vynášali pred kaštieľ, kde ich s jasotom pálili. V lete r. 1919 boli na poschodí kaštieľa ubytovaní vojaci z 21.pešieho pluku. V roku 1927 bola správkyňa kaštieľa Hana Gregorová, spisovateľka, ktorá tam aj bývala, kým jej muž Jozef Gregor – Tajovský, tiež spisovateľ, býval celé leto na poschodí domu Badačovho. V roku 1932 tu bol zriadený ústav pre duševne choré deti. V roku 1939 bol z kaštieľa urobený dievčenský internát, dovtedy už bol nejaký rok prázdny. V roku 1946 prevzala kaštieľa Liga proti tuberkulóze. V rokoch 1950 – 1955 slúžil ako internát. V rokoch 1958 – 1975 tu bola umiestnená Materská škola. Kaštieľ slúžil tiež ako skladový priestor rôznym podnikom, ktoré sa veľkou mierou zaslúžili o jeho spustošenie.

Kaštieľ sa nachádza pod Považským hradom. Tento kaštieľ je bohužiaľ zanedbaný. Majiteľ by mohol plánovať rekonštrukciu, lebo takto prídeme o ďalší kúsok histórie.Nie je prístupný pre verejnosť.